Na začiatku je potrebné postaviť "dočasný chrám", do ktorého nebudú prenikať škodlivé vplyvy, miesto kde sa môžeme cítiť bezpečne a hlavne kde môžeme koncentrovať našu energiu. V úvode ide hlavne o vzývanie bohov a ich pozvanie medzi nás, je to akési naladenie sa na naše vnútro. Tu sa začína obrad.
Potom nasleduje "hlavná časť" rituálu, ktorá má špecifický zmysel a prevedenie, kedy sa vlastne vykonáva podstata rituálu.
Napokon, je treba náš chrám zrušiť, čomu predchádza to najdôležitejšie - je to poďakovanie za prítomnosť bohov a tvorivých síl, ktoré nám pri rituáli pomáhali. Je to akoby rozlúčenie sa a spätné preladenie sa z "duchovnej roviny" nazad na tú našu pozemskú.

Trochu komplexnejší pohľad (9-bodový) vyzerá asi takto:

Očista seba - tu ide o to, aby sa človek zbavil okrem telesných nečistôt (napríklad rituálnym kúpeľom), aj tých, ktoré sú v ňom samotnom: zlé negatívne myšlienky, emócie a podobne. To sa dosahuje hudbou (trebárs bubnovaním, vlastne hrou na akýkoľvek hudobný nástroj). Taktiež by sa človek nemal sústrediť na rituál ktorý príde, pretože ten už je dávno v pohybe.

Očista miesta – z hľadiska wicci existujú dva typy chrámov – ten ktorý si vyxtvoríme v prírode, alebo v skromnejšej verzii ten, ktorý máme doma. Miesto pre chrám, zvlášť pokiaľ bude vytvorený v interiéry, zvyčajne potrebuje očistiť. Začína sa fyzickou očistou, a potom najčastejšie (a najromantickejšie) je použiť povestnú metlu čarodejníc. Ďalej sa využíva predstavivosti (trebárs ako z metly lietajú fialové svetlá a odnášajú všetko zlé), kropenie vysvätenou vodou, soľou, vydymenie kadidlom a pod.

Vytvorenie posvätného miesta – vytvorenie magického kruhu s využitím predstavivosti

Vzývanie – predstavuje jedinú naozaj povinnú časť obradu. Môže ísť o modlitbu či pár veršou na pozvanie Boha a Bohyne k nám. Je to vlastne formálne spojenie sa s vyššími silami, nikdy však nevynechávajúc božstvá. Je to prebudenie božskej iskry v každom z nás, je to napojenie sa na to krajšie v nás samotných.

Rituálne zvyky (pri sabatoch a esbatoch) – tieto závisia od typu rituálu, ktorý prevádzame. Môže to byť meditácia, poďakovianie, alebo len určité zamyslenie sa nad niečím. Platí, že hoci sa rituály berú vážne, mala by prevládať dobrá nálada a nemali by prevládať pochmúrne myšlienky, či dogmatické dodržiavanie všetkého presne na milimeter. Trebárs v prípade, že zhodíte sviečku, vôbec nezaškodí keď sa tomu zasmejete...

Prebúdzanie energie (v rámci mágie) – v rámci magického úkonu sa v tomto bode začne s hromadením energie, niektorým z bežne užívaných spôsobov (sviečky, tanec, spev...) Potom nasleduje zameranie sily a jej vypustenie, aby sa dosiahlo žiadaného činu. Vlastne je to magická činnosť.

Uzemnenie sily – je to akýsi prechod z duševne zmenených stavov nazad do bežného života, preladenie späť do reality. Táto časť sa nazýva aj Koláče a víno (Koláče a pivo), pretože ako názov napovedá, je to čas na zjedenie niečoho menšieho. Ešte predtým sa však obetúva trochu z nápoja a jedla pre Bohov.

Poďakovanie Bohyni a Bohu – toto hádam nepotrebuje komentár. Proste sa poďakujeme Bohom za ich pozornosť, za to že s nami boli v kontakte a vlastne za všetko .

Zrušenie kruhu – tu sa rituál končí a kruh sa formálne ruší

 

Dogma a rituál

Čarodejnice sa venujú svojim rituálom nie z dôvodu toho, že by za to očakávali nejakú nebeskú odmenu, ale pretože sa snažia zžiť s prírodou a tieto rituáli skôr "vylepšia" ich pozemskú existenciu. ďalej je dobré si uvedomiť, že na rozdiel od dogmatických vierovyznaní, wicca nenúti žiadnu čarodejnicu vykonávať akékoľvek rituály, takže spájať naše rituály s dogmami nie je správne. Človek z hľadiska duchovného nemusí vykonávať nijaké rituály.

Kniha tieňov

Rituály si čarodejnice zapisujú do povestnej "knihy tieňov", hoci nie vždy tomu bolo tak. V tejto knihe, ktorú by mal mať každý sabat, sú zapísané všetky rituály a poznatky, ktoré sa k wicci viažu. Túto knihu má skoro každá čarodejnica a zvlášť tie, ktoré pracujú samostatne.
Kniha tieňov môže byť malý zápisník, ale trebárs aj "hrubá kronika" a na jej zovňajšku nezáleží, hoci mnohé existujúce knihy tieňov odrážajú autorove umelecké schopnosti. Dôležité samozrejme nie sú pekné ornamenty, ale obsah.
Knihu je dobré začať vlastnými poznámkami o wicci a prírode, či myšlienkami, ktoré nás k wicci priviedli. Aby sme vždy vedeli, kto sme a kam kráčame.