V čase úmrtia si ľudia zvyčajne spravia akúsi poslednú rozlúčku s niekym, kto tu už s nimi viac nebude. Vo wicci existuje tento rituál, ktorý sa vykonáva práve pri takejto príležitosti. Jeho úlohou je dôstojné rozlúčenie sa a pripomenutie si toho, že tento svet je len malou zastávkou putujúcej duše. Vykonáva sa pri ktoromkoľvek inom obrade, ešte pred fázou koláče a pivo (koláče a víno), po postavení chrámu.
Postavíme chrám, kňaz a kňažka sa pobozkajú. Niekto z členov sabatu zahrá jeden dlhý tón na roh.
Člen sabatu: „Roh zaznel pre... (meno mŕtveho).“
Všetci: „Je to tak.“
Kňažka: „To, že ...(meno) ...nie je dnes s nami v kruhu, nám všetkým spôsobuje smútok. Snažme sa však, aby sme neboli smutní. Vari to nie je znamenie, že splnila prácu v tomto živote? Znovu sa stretneme, nebojte sa. A bude to chvíľa na ďalšie oslavy.“
Kňaz: „Pošlime naše želanie všetkého dobrého, aby ju (ho) prenieslo cez most. M“že sa vrátiť, kedykoľvek si bude želať a pobudnúť tu s nami.“
Všetci si vezmú svoje athame, otáčajú sa tvárou ku kňažke a kňazovi a ukazujú na miesto za oltárom. Predstavujú si, že na tomto mieste stojí mŕtva čarodejnica a pozerá sa, ako na ňu milo spomínajú. Sústreďujú sa na prenos lásky, radosti a šťastia zo seba, cez athame do tela, ktoré si tam predstavujú. Kňažka dá potom znamenie, že obrad končí, keď položí svoj athame na oltár.
Kňažka: „Želáme ti všetku lásku a šťastie, ktoré ti môžeme dať. Nikdy na teba nezabudneme. Ani ty nezabudni na nás. Kedykoľvek sa s tebou stretneme, budeš vítaná(ý).“
Všetci: „Nech sa tak stane.“
Potom si každý sadne a pokiaľ chce niekto niečo o mŕtvom povedať, môže tak teraz učiniť. Pokiaľ nechce nikto nič povedať, mal by na zosnulého pospomínať aspoň kňaz, alebo kňažka, pričom by mali pripomenúť hlavne jeho svetlé stránky a všetko dobré, čo sprevádzalo jeho život.
KONIEC OBRADU
Kraj čarodejníc © 2005