(Yule, Vianoce)
V týchto dňoch by všade navôkol mala panovať zima. Tento deň je najkratším v roku a ohlasuje, že sila slnka sa opäť začína navracať. Podľa legendy v tento deň porodila Bohyňa svojho syna – Slnečného Boha, ktorý pomaly začína rásť, a jeho matka je teraz v plnej sile.
Hoci tento sviatok sa dáva až príliš do súvislostí s kresťanskými hodnotami, v skutočnosti aj tento pochádza z veľmi dávnych čias. Pre pohanov to bol sviatok svetla, len s tak trocha odlišným spôsobom oslavy – kým kresťanská verzia vedie ľudí k tomu, že sa správajú asexuálne a „vysoko duchovne“, keltské zvyky boli skôr veselého razenia spojeného s bujnými oslavami a akýmsi „hýrením“. Opäť je tu spojenie s regeneračnými schopnosťami prírody, ale ja celkom iný prístup k stromom. Pre keltov boli mnohé stromy posvätné a ľudia ich nevytínali a nestavali z nich „vianočné stromčeky“, ale ich skôr oslavovali a obdivovali, pretože po tvrdej dlhej zime sa opäť preberú k životu zázračnou silou Matky prírody. „Vianoce“ sú teda aj pre wiccanov ďaleko viacej radostným sviatkom, než duchovným „mlčaním“. Pretože Boh je aj slnkom, zapaľujú vtedy ohne a sviece a zároveň si pripomínajú, že aj človek sa tu rodí viac krát. (viz. Pojem karma). Wiccania okrem toho aj často krát slávia sviatok Yule tesne pred východom slnka, a potom pozorujú východ, ako zakončenie svojich snáh.
Okrem toho, je tento sviatok spojený aj s nasledujúcimi činnosťami: vysväcovanie príbytkov, privolávaním úrody, liečiteľstvo, ochrana a ctenie zvierat, ochranné a ľúbostné čary či veštenie.
Oltár by mal byť vyzdobený do zelena, rastlinami ako borovice či rozmarýn, a rastlinami môže byť aj vyznačený kruh. Ďalej kotlík, naplnený horľavinou (alebo je v ňom červená svieca – podľa možností kužeľovitá) a prípadne dlhé zápalky.
Postavte sa pred kotlík a pozerajte sa doň Vravte zhruba tieto slová:
Netrápim sa, aj keď celý svet tu spí
Netrápim sa, aj keď chladný vietor fúka
Netrápim sa, aj keď padá ťažký sneh
Netrápim sa, to sa už preč od nás ponáhľa
Zapáľte kotlík (či sviečku) dlhými zápalkami a keď už bude plameň blčať, vravte:
Zapaľujem tento oheň k tvojej sláve, Matka Bohyňa,
Ty si stvorila život zo smrti, teplo z chladu.
Slnko žije znovu, doba svetla pribúda.
Vitaj, stále sa vracajúci Bože Slnka!
Pozdrav Matku všetkého!
Pomaly obíďte oltár v smere hod. ručičiek, sledujte plamene a potom chvíľu opakujte:
Kolo sa točí, sila horí.
Meditujte, spojte sa so silami ktoré inak nevyužite spia, nájdite v sebe vlastné spojenie s nimi. Premýšľajte o zrodení, ale nie ako o počiatku života, ale ako je ho pokračovaní. Privítajte návrat Boha.
Po nejakej dobe sa opäť vráťte pred kotlík a rieknite:
Veľký Boh slnka, vítam tvoj návrat.
Svieť jasne na Bohyňu, svieť jasne na Zem.
Rozhoď semená a oplodni Zem.
Všetko požehnanie Tebe,
Ty, znovuzrodený zo slnka.
Pokiaľ je to potrebné, môže teraz nasledovať magická prax.
Oslavujte prostýsviatok a uvoľnite kruh.
Wiccania podobne ako Kresťania, ozdobujú „stromček“, či už malý v kvetináči, alebo veľký rovno pred domom. Využívajú sa pri tom hlavne „ručne“ vyrobené ozdoby, od sušených ruží, až po škoricové tyčinky v podobe reťazí, zavesených vrecúšok a podobne. Taktiež sa tu dá nájsť aj všakovaké korenie (vo vrecúškach), ovocie, či dokonca kryštál.
Taktiež existuje zvyk „zapaľovanie polena“. Ide o obrazné spodobenie znovuzrodenia Boha v posvätnom ohni Bohyne. Podľa tradície sa preferuje dubové, alebo borovicové drevo. Vyrežte (alebo namaľujte) naň slnko, pričom použite booline a potom drevo zapáľte pri súmraku na deň Yule. Keď poleno horí, tak si v ňom predstavte žiaru slnka a myslite na prichádzajúce teplé dni.
Tradičným jedlom v tomto období sú orechy, ovocie (jablká, hrušky), koláčiky ale aj bravčové mäso. Ako nápoje sa hodia punč, korenené horké pivo a ibištekový či zázvorový čaj.
Kraj čarodejníc © 2004