Asi pre každého človeka nastáva v živote mnoho mimoriadnych situácií a svadba je nepochybne jedna z tých udalostí, ktoré človeku najviac zmenia život. A preto vyzerá svadobný deň samozrejme nezabudnuteľne. Wiccania nie sú výnimkou – sú to ľudia ako každý iný a hodnota rodiny tu má svoje pevné miesto. Svadba je veľká udalosť.
Obradu sa „viazanie rúk“ vraví zrejme preto, že v anglosaskej minulosti s na svadbách naozaj zväzovali ruky, čo je celkom pekná symbolika vyjadrujúca presne to, čo nastane. Dvaja ľudia zviažu svoje osudy, aby ďalšiu cestu životom mohli kráčať vo dvojici.
Oproti kresťanskej svadbe, ktorá je v našich končinách asi veľmi dobre známa, je tu niekoľko rozdielov, hoci podstata je veľmi podobná. Najväčší rozdiel je asi v tom, že wiccania prijímajú aj rozvod a teda svadba nie je pevným putom „až kým nás smrť nerozdelí“, ale iba „pokiaľ láska trvá“. Samozrejme, každý by bol rád, keby mu vzťah vyšiel dobre a naozaj až do smrti, ale nie vždy sa to podarí. Hlavný rozdiel je teda v tom, že wicca uznáva aj „rozvod“.
Rituál, uvedený nižšie je ľahkým prepracovaním rituálu z Bucklandovej knižky a je určený ako inšpirácia, podľa ktorej si môže každý zostaviť vlastný svadobný rituál. Použiť sa samozrejme dá aj tento a vlastne nie je treba robiť iný. Každopádne je v ňom všetko, čo by mal takýto rituál obsahovať. Samozrejme, ide o celosabatovú verziu. (rozumej pre viac ľudí...)
Postaví sa chrám. Potom sa kňaz a kňažka pobozkajú.
Člen sabatu: „Sú medzi nami dvaja, ktorí by sa chceli spojiť v obrade zasnubovania.“
Kňažka: „Povedzte nám ich mená a priveďte ich.“
Člen sabatu: „ …(meno ženícha)...je muž a ...(nevestino meno) ...je žena.“
Nevesta a ženích pristúpia dopredu a postavia sa čelom k oltáru, oproti kňažke a kňazovi.
Kňažka (ženíchovi): „Si …(meno) …?“
Ženích: „Som.“
Kňažka: „Čo si želáš?“
Ženích: „Spojiť sa v jedno s ...(meno nevesty)... pred očami bohov a kultu Wicca.“
Kňaz (neveste): „Si …(meno)... ?“
Nevesta: „Byť zajedno s …(meno ženícha)... pred očami bohov a kultu Wicca.“
Kňažka vezme meč a vysoko ho zdvihne. Kňaz podáva neveste a ženíchovi paličku. Držia ju medzi sebou oboma rukami.
Kňažka: „Pán a Pani, tu pred vami stoja dvaja z vašich ľudí. Buďte teraz svedkami toho, čo vám chcú povedať.“
Kňažka položí meč na oltár, potom vezme svoj athame a priloží jeho špičku k ženíchovej hrudi. Ženích opakuje riadok po riadku, čo vraví kňažka.
Kňažka: „Opakuj po mne: Ja …(meno)...
sem prichádzam zo slobodnej vôle a želám si
zasnúbiť sa s …(nevestino meno)...
… Prichádzam so všetkou láskou, poctivosťou
a úprimnosťou, aby ste ma spojili s tou,
ktorú milujem. Vždy sa budem snažiť
o šťastie a blaho …(nevestino meno)...
Jej život budem chrániť viac než svoj vlastný.
Nech sa athame zaborí do môjho srdca,
pokiaľ nebudem úprimný vo všetkom,
čo prehlasujem. To prisahám v mene bohov.
Nech mi dajú silu dodržať moje sľuby.
Nech sa tak stane.“
Ruka kňažky klesá. Teraz zdvíha athame kňaz a pridŕža ho na prsiach nevesty.
Kňaz: „Opakuj po mne: Ja …(meno)...
sem prichádzam zo slobodnej vôle a želám si
zasnúbiť sa s …(meno ženícha)...
… Prichádzam so všetkou láskou, poctivosťou
a úprimnosťou, aby ste ma spojili s tým,
ktorú milujem. Vždy sa budem snažiť
o šťastie a blaho …(meno ženícha)...
Jeho život budem chrániť viac než svoj vlastný.
Nech sa athame zaborí do môjho srdca,
pokiaľ nebudem úprimná vo všetkom,
čo prehlasujem. To prisahám v mene bohov.
Nech mi dajú silu dodržať moje sľuby.
Nech sa tak stane.“
Kňaz dáva ruku s athame dole. Kňažka vezme prstene, pokropí ich svätenou vodou, a odymí kadidlom. Potom podá nevestin prsteň ženíchovi a ženíchov prsteň neveste. Berú ich do pravej ruky, v ľavej ešte stále držia paličku.
Kňaz: „Tak, ako sa tráva na poliach a stromy v lese ohýbajú spolu pod silou búrky, tak sa taktiež musíte ohýbať aj vy, keď vietor silne zafúka. Ale vedzte, že búrka rýchlo prichádza, ale môže rýchlo aj odísť. Ale vy buďte silný vďaka sile druhého. Keď dáte lásku, lásku dostanete. Keď dáte silu, silu dostanete. Spolu ste jedno, zvlášť nie ste nič.“
Kňažka: „Vedzte, že žiadni dvaja ľudia nie sú úplne rovnaký. Žiadny dvaja ľudia si nemôžu dokonale vyhovovať. Prídu chvíle, kedy bude ťažko dávať a milovať. Vtedy sa pozrite na svoj obraz v lesnej tôni. Keď obraz, ktorý uvidíte vyzerá smutne a nahnevane, potom je čas sa smiať a milovať (pretože oheň nezhasína oheň). Na oplátku sa obraz v tôni usmeje a bude milovať. Zmeňte hnev na lásku a slzy na radosť. Nie je slabosťou priznať chybu. Je to skôr sila a známka poučenia.“
Kňaz: „Vždy sa milujte, pomáhajte si a vážte si jeden druhého. Potom si budete istý, že v očiach bohov a kultu Wicca ste zajedno.“
Všetci: „Nech je tomu tak!“
Kňaz vezme od dvojice paličku a položí ju na oltár. Nevesta a ženích si vzájomne navlečú prstene na prst a pobozkajú sa. Potom pobozkajú kňaza a kňažku cez oltár a vydávajú sa okolo kruhu v smere hodinových ručičiek a prijímajú od ostatných blahoželania.
Potom nasleduje rituál koláče a pivo, hry a zábava.
Kraj čarodejníc © 2004-05