Čarodejníctvo je opradené rôznymi legendami a neskutočnými príbehmi a možno
to je dôvodom, prečo naň ľudia dnešnej doby pozerajú ako na niečo, čo patrí
do minulosti. No v skutočnosti je wicca veľmi moderným pohľadom na svet, ktorý
v sebe spája prvky, ako Ekológia, Harmónia, Rovné práva, Bratská a sesterská
láska. Mnoho ľudí považuje návrat k "prírodnému" náboženstvu za krok
vpred a nie vzad.
Ako sme už povedali, na to, aby sa človek stal čarodejom alebo čarodejnicou
nestačí, aby sa tak len nazval. Musí to vyplývať z jeho života a skutkov, a
preto je takmer nemožné, aby niekto praktizoval wiccu násilím. Veď čo majú ľudia
z toho, že niekoho donútia dodržiavať určité doktríny (podľa nich tie najsprávnejšie)
a pritom sa ten človek o danú vec vôbec nezaujíma a určite k nej neprinesie
nič pozitívneho? Wicca je dobrovoľná a už pri vstupe (zasvätení) musí každý
prehlásiť, že je to jeho slobodné rozhodnutie. Navyše, každý môže odísť, kedy
chce.
Ďalším faktom je, že pre wiccu neexistuje takmer žiadna autoritárska hierarchia,
ktorá by rozdeľovala ľudí do nejakých skupín. Jednak je to tým, že v kruhu čarodejníc
je asi iba osem až pätnásť ľudí čo je pomerne malý počet, a za druhé - pravá
wicca je demokratická, hoci niektoré tradície majú k tejto veci trocha iný prístup.
To znamená, že všetci sú si seberovný, v postavách kňaza a kňažky sa striedajú
všetci členovia, prípadne "tí starší", ktorí majú najviac skúseností.
Okrem toho tu existuje aj možnosť tzv. samostatných čarodejníc.
Keď je človek rozhodnutý, že sa mu wicca páči a napĺňa jeho predstavy o ceste
ktorou by chcel ísť (pozri Filozofia čarodejníctva), väčšinou si začne zháňať
viac literatúry a zisťovať bližšie, ktorá tradícia je mu najbližšia. Dalo by
sa povedať, že jedno náboženstvo proste nemôže vyhovovať každému a tak vzniklo
mnoho tradícií, ktoré sú "o tom istom", len v niektorých drobnostiach
sa odlišujú. (Napr.: niekde pracujú čarodejnice oblečené v bielych rúchach,
niekde pracujú nahé - "odeté nebom"). Saská Wicca (Seax Wicca) je
v tomto smere veľmi priateľská, lebo takmer všetko si človek môže zariadiť podľa
svojich predstáv. Veď v podstate nezáleží na tom, či má kňaz rúcho biele alebo
hnedé, no nie? (ovšem aj symbolika farieb môže byť zaujímavá)
No a potom sa treba rozhodnúť, či sa k niekomu pridať, alebo založiť vlastný
kruh. (Alebo krajšie - vlastný sabat.) A cesta k wicci je zakončená.
Kraj čarodejníc © 2004