Mesačný cyklus ktorý nás zaujíma tvoria jeho fázy, ktoré sú vlastne jeho tvarom, ktorý môžeme pozorovať. Tento tvar vytvára slnečné svetlo odrážajúce sa od mesačného povrchu, pričom je dôležité, v akom vzájomnom postavení sa mesiac nachádza vzhľadom na Zem a slnko.
Keď sa mesiac nachádza medzi Zemou a Slnkom (v konjunkcii), strana mesiaca otočená k zemi nie je osvetlená a príslušná fáza sa nazýva nov. (Predtým sa ako nov označoval časoví okamih, v ktorom bol úzky kosák pribúdajúceho mesačného disku prvý raz znovu pozorovateľný na záp.sumrakovej oblohe.) V nove sa ekliptikálna dĺžka Mesiaca rovná ekliptikálnej dĺžke Slnka. Vychádza a zapadá na oblohe približne v tom čase, ako slnko. Po 2-3 dňoch po nove sa stáva viditeľným kosáčik Mesiaca. Viditeľnosť mesiaca sa odďaľuje denne asi o 50 minút. Približne týždeň po nove nastáva prvá štvrť (dorastajúci polmesiac). Pri pozorovaní zo severnej pologule sa Zeme je pravá polovica Mesiaca svetlá, ľavá tmavá (tvorí písmeno D – dorastá), na južnej pologuli Zeme je to opačne.
Mesiac v prvej štvrti je večer pri západe Slnka približne na juhu a zapadá okolo polnoci. Asi o týždeň neskôr je spln. Rozdiel ekliptikálnej dĺžky Mesiaca vzhľadom na Slnko je 180 stupňov. (Mesiac je v opozícii). Celá strana mesiaca obrátená k Zemi je osvetlená a Mesiac sa dá pozorovať celú noc. Vychádza pri západe Slnka približne na východe, kulminuje o pol noci na juhu a zapadá na západe pri východe Slnka. Po splne osvetlená časť Mesiaca postupne ubúda. Jeho východ sa oneskoruje asi o 50 minút za deň. Pri poslednej štvrti (zmenšujúci sa polmesiac) je na severnej pologuli ľavá strana mesiaca ešte osvetlená, pravá už tmavá (tvorí písmeno C – cúva). Mesiac vychádza asi o polnoci na východe a pri východe Slnka je na juhu. 2-3 dni pred ďalším novom možno pozorovať úzky mesačný kosáčik iba krátko pred východom slnka, pri svitaní.
Striedanie všetkých 4 fáz sa nazýva lunácia a časovo zodpovedá synodickému mesiacu.
Všetky texty a obrázky vytvorila Deeweenka© 2004.